Wood Mackenzie predpokladá, že hlavnou hnacou silou dopytu po rope bude ázijsko-pacifický región (APAC), ktorý sa na celkovom náraste podieľa viac ako 63 %-tami. Na Čínu by malo pripadnúť 496 000 barelov (bpd), zatiaľ čo na Indiu 161 000 bpd, čo z nich robí významných prispievateľov k tomuto rastu. Mimo týchto dvoch krajín sa očakáva, že APAC prispeje k celkovému zvýšeniu dopytu o 542 000 bpd. Naopak, v Európe sa predpokladá pokles dopytu o 44 000 bpd v dôsledku slabého hospodárskeho rastu. Pri pohľade do roku 2025 spoločnosť Wood Mackenzie predpokladá nižší rast dopytu po rope o 1,4 mil. bpd, pričom hlavným motorom bude opäť APAC. [2]
Medzinárodná energetická agentúra (IEA) predpovedá, že do roku 2030 India predbehne Čínu a stane sa najväčší prispievateľ k rastu globálneho dopytu po rope. Očakáva sa, že India prispeje v tomto období takmer 1,2 milióna barelov denne k rastu globálneho dopytu, čo predstavuje viac ako tretinu predpokladaného globálneho nárastu o 3,2 milióna barelov denne. Taktiež sa predpokladá, že do roku 2030 dopyt po rope v Indii dosiahne 6,6 mil. bpd, čo predstavuje nárast z 5,5 mil. bpd v roku 2023. Hlavnou hnacou silou indickej spotreby ropy bude nafta, ktorá bude predstavovať takmer polovicu nárastu dopytu v krajine a viac ako jednu šestinu celkového globálneho nárastu dopytu po rope do roku 2030. Očakáva sa, že dopyt po leteckom palive sa tiež výrazne zvýši, aj keď v porovnaní s inými krajinami to bude z nižšej hranice. [3]
Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC+) sa zaviazala znížiť ťažbu ropy v tomto roku, ale zatiaľ sa zdá, že za týmto rozhodnutím si stoja len Rusko a Saudská Arábia, keďže podľa údajov agentúry Reuters OPEC vo februáry zvýšil svoju ťažbu o 90 000 bpd v porovnaní s januárom, čo nekorešponduje s vyhlásením skupiny z 30. novembra minulého roka o znížení ťažby v prvom štvrťroku 2024. Odhady bloku týkajúce sa rastu dopytu v tomto roku predstavujú 2,25 mil. bpd, čo je oveľa viac ako odhad Medzinárodnej agentúry pre energetiku, ktorý predstavuje 1,22 mil. bpd. [4] Agentúra Reuters nedávno zo svojich zdrojov získala informáciu, že OPEC zvažuje ďalšie škrty.
Úrad pre energetické informácie (EIA) oznámil, že zásoby ropy v USA vzrástli štvrtý týždeň po sebe. Údržba a odstávky rafinérií, vrátane neplánovaných odstávok po januárovej zimnej búrke či plánovaných revízií, bola ich aktivita najnižšia od konca roka 2022. Odstávka Whiting v Indiane, najväčšej rafinérie na stredozápade USA, ktorá sa začala od februára, značne prispela z nadmerným zásobám ropy.
Vojna medzi Izraelom a Hamasom sa preniesla do ďalších regiónov Blízkeho východu a Iránom podporovaná skupina Húsíov v Jemene začala útočiť na nákladné lode v Červenom mori, čo spôsobilo veľké narušenie prepravy cez Suezský prieplav. To prinútilo niektoré veľké ropné spoločnosti, ako napríklad BP, presmerovať svoje tankery na alternatívne trasy. Nádej na prímerie v Izraeli a hliadky koalície krajín pod vedením USA v Červenom mori a Adenskom zálive, spôsobili pokles cien ropy. Konflikt však pokračuje a existujú obavy z ďalšej eskalácie, čo podnietilo opätovný rast cien, ktoré sa ustálili na úrovni takmer 80 USD za barel.*
zdroj: Investing.com
Globálne napätie, hospodársky rast svetových výrobných mocností, ako aj odklon veľkých ekonomík, ako je Európa, od fosílnych palív, tieto všetky faktory ovplivňujú dynamiku trhu s ropou. V nasledujúcich rokoch budú podľa analytikov hlavnými hnacími silami svetového dopytu po rope krajiny ako Čína a India.
Zdroje:
https://www.woodmac.com/press-releases/apac-markets-driving-global-oil-demand/
* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov.
[1,2,3,4] Výhľadové vyhlásenia sú založené na predpokladoch a súčasných očakávaniach, ktoré môžu byť nepresné, alebo vychádzajú zo súčasného ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Takéto vyhlásenia nie sú zárukou budúcich výsledkov. Zahŕňajú riziká a iné neistoty, ktoré je ťažké predvídať. Výsledky sa môžu podstatne líšiť od výsledkov vyjadrených alebo naznačených v akýchkoľvek výhľadových vyhláseniach.