Neistota, ktorá panovala okolo ťažby zemného plynu na austrálskych náleziskách, sužovala celý svet od začiatku augusta. Po mesiaci neúspešného vyjednávania medzi vedením spoločností Woodside a austrálskej pobočky amerického Chevronu a ich zamestnancami došlo na najhoršie: austrálski ťažiari vyhlásili štrajk. Razom sa tak svet musel po nejakú dobu zaobísť bez približne siedmich percent globálnych dodávok dôležitej energetickej komodity.

Skvapalnený zemný plyn (LNG) z Austrálie obvykle putuje predovšetkým k ázijským odberateľom. Ak teda došlo k prerušeniu týchto dodávok, museli sa významné ázijské ekonomiky zaistiť plynom z iných kútov sveta. Krajiny ako Čína alebo Japonsko tak nutne začali komoditu nakupovať v rovnakých lokalitách, ako to robí mnoho európskych krajín.

To sa čoskoro prejavilo na cenách zemného plynu v Európe, avšak nie tak dramaticky, ako by sa dalo čakať. Namiesto raketového rastu ceny komodity bola pre európsky trh charakteristická skôr volatilita. K zdraženiu zemného plynu došlo už v priebehu júna, keď cena vzrástla približne z 2,1 na 2,8 dolára za gigajoule. V priebehu letných mesiacov sa cena pohybovala najčastejšie v intervale 2,4 až 2,9 dolára za gigajoule. Po skončení štrajku austrálskych ťažiarov cena síce mierne klesla, k hodnotám zo začiatku júna sa však nevrátila. Aktuálne sa zemný plyn na svetových trhoch obchoduje dokonca drahšie (2,95 dolára za gigajoule) ako na začiatku augusta, kedy sa situácia okolo austrálskych ťažiarov vyhrotila. *

Z uvedených údajov teda vyplýva, že koniec štrajku v austrálskych plynových poliach nemá výrazný vplyv na cenu skvapalneného zemného plynu na globálnom trhu. Oveľa viac ho ovplyvňujú dlhodobejšie trendy, a to najmä dopyt v hlavných ekonomických centrách sveta. Podľa analýzy ratingovej agentúry Fitch napríklad v Európskej únii dopyt po zemnom plyne v posledných dvoch rokoch klesá (údaje za prvý polrok). Zatiaľ čo v prvých šiestich mesiacoch roku 2021 európska dvadsaťsedmička spotrebovala viac ako 220 miliárd metrov kubických plynu, v prvom polroku minulého roka to bolo len asi 200 miliárd, a tento rok už dokonca menej ako 180 miliárd metrov kubických. Počas dvoch rokov teda spotreba zemného plynu v EÚ klesla o približne jednu pätinu.

Vývoj v tomto roku do značnej miery súvisí s tým, ako sa krajinám Európskej únie darilo držať naplnené plynové zásobníky. V priebehu tohto roku totiž platí, že naplnenosť zásobníkov kopíruje hornú hranicu intervalu, v ktorom sa naplnenosť pohybovala v posledných rokoch. Už koncom augusta boli plynové zásobníky v krajinách EÚ naplnené približne z 90 percent. Vlani to bolo menej ako 80 percent, teda menej ako dlhodobý priemer.

Pre globálny trh so skvapalneným zemným plynom je tiež kľúčová ťažba v Spojených štátoch amerických a najmä export tejto komodity do sveta. Za prvý polrok tohto roku sa americký export LNG zvýšil medziročne o štyri percentá s objemom 11,6 miliardy kubických stôp denne. Austrália zostala na „svojom“ priemere 10,6 miliardy kubických stôp denne, pomyselnú tretiu priečku obsadil Katar s 10,4 miliardy kubickými stopami denne.

Spojené štáty navyše v posledných dvoch rokoch exportujú asi 136-krát viac skvapalneného zemného plynu ako v roku 2015. A dá sa očakávať, že USA budú na globálny trh ochotné dodávať toľko zemného plynu, koľko ho bude nielen Európa ochotná kúpiť. V konečnom dôsledku, štrajk austrálskych ťažiarov bol len malou epizódou, ktorá ale nemala zásadný vplyv na (ne)dostatok zemného plynu na svetovom trhu.

------- 

* Údaje týkajúce sa minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.

Varovanie! Tento marketingový materiál nie je a nesmie byť považovaný za investičné poradenstvo. Údaje z minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov. Investovanie v cudzej mene môže ovplyvniť výnosy v dôsledku kolísania. Všetky transakcie s cennými papiermi môžu viesť k ziskom aj stratám. Výhľadové vyhlásenia predstavujú predpoklady a aktuálne očakávania, ktoré nemusia byť presné alebo vychádzajú zo súčasného ekonomického prostredia, ktoré sa môže zmeniť. Tieto vyhlásenia nie sú zárukou budúcej výkonnosti.

CAPITAL MARKETS, o.c.p., a.s. je subjektom regulovaným Národnou bankou Slovenska.