Americký úrad pre štatistiku práce zverejnil koncom týždňa septembrovú správu o trhu práce. A hoci z nej vyplýva, že miera nezamestnanosti zostala na rovnako nízkej úrovni ako v auguste (3,8 %), nie je to potešujúca informácia. Akokoľvek sa takýto úsudok môže zdať paradoxný.

Pripomeňme si, že nielen americká ekonomika sa v posledných dvoch rokoch potýkala s najvyššou mierou inflácie za posledné desaťročia, čo bolo aj dôvodom, prečo Federálny rezervný systém pristúpil k pomerne tvrdej menovej reštrikcii. Cieľom takejto politiky je vždy utlmiť dopyt a ochladiť ekonomiku, aby s ňou mohla ísť ruka v ruke aj inflácia.

Inflácia vysoko nad inflačným cieľom nie je pre hospodárstvo a celú spoločnosť menšou katastrofou ako vysoká nezamestnanosť a prípadná hospodárska recesia. Najnovšie údaje z amerického trhu práce však naznačujú, že v USA zatiaľ nedochádza k hospodárskemu ochladeniu a trh práce zostáva doslova napnutý ako struna.

Prečo je to problém? S určitým zjednodušením možno povedať, že nezamestnanosť a inflácia sú spojené nádoby, aj keď v inverznom vzťahu. Keď nezamestnanosť rastie, inflácia má tendenciu klesať; keď nezamestnanosť klesá, inflácia má tendenciu rásť. Tvorcovia hospodárskej politiky sa snažia vyvažovať ekonomiku tak, aby nezamestnanosť nebola zdrojom inflačných tlakov, ale zároveň aby nadmerné úsilie o zníženie inflácie neviedlo k neprirodzene vysokej nezamestnanosti.

Federálny rezervný systém začal zvyšovať úrokové sadzby z technickej nuly v marci minulého roka a na každom ďalšom menovopolitickom zasadnutí sa fakticky rozhodol v tomto trende pokračovať. K poslednému zvýšeniu došlo v júli, a to na 5,25 až 5,5 %. Tvorcovia menovej politiky USA usúdili, že si dajú pri zvyšovaní sadzieb pauzu, pričom uviedli, že sú pripravení v prípade potreby poslať sadzby opäť vyššie.

Na americkom trhu práce vzniklo v septembri 336 000 nových pracovných miest, čo je približne dvojnásobok všeobecného konsenzu trhu. Ide teda o pomerne silný signál smerom k Fedu, že ešte nenastal čas vzdať sa.

Pre finančné, a teda najmä akciové trhy to nie je veľmi dobrá správa. Ak by Fed skutočne začal opäť zvyšovať úrokové sadzby, znamenalo by to stratu likvidity, čo by viedlo k nižšej ochote investovať najmä do akcií. Naopak, menej rizikové aktíva by sa stali atraktívnejšími, keďže by prinášali atraktívnejší výnos. Pokračovanie zvyšovania úrokových sadzieb by zároveň utlmilo dopyt v ekonomike, ľudia by menej nakupovali, firmy by pravdepodobne menej investovali, čo by malo oneskorený vplyv na zisky, a teda ďalší pokles záujmu o investovanie do akcií.

Akciové trhy budú preto teraz pozorne sledovať rétoriku prakticky ktoréhokoľvek člena vedenia Fedu, aby sa pokúsili čo najlepšie odhadnúť budúci smer menovej politiky. Nikto predsa nechce predávať akcie, keď už všetci vedia, kam sa trh uberá; každý chce predávať, keď je trh na vrchole.

Ďalšie zasadnutie Federálneho rezervného systému je naplánované presne na prelome októbra a novembra. Vtedy už budeme poznať aj najnovšie údaje o inflácii, ktoré poskytnú ďalší silný náznak toho, kam by sa menová politika Fedu mohla uberať po zvyšok tohto roka.

-----

Zostavil tím analytikov InvestingFox